Košice/Berlín. 14.9.2016: Skončili sa letné prázdniny, ale letné počasie pretrváva naďalej. Vyhovuje to vám, vyhovuje to nám a vyhovovalo to aj všetkým účastníkom programu ESCALATOR, bežiaceho pod Creative Industry Košice. Tím festival Matrioshka je aj v tomto roku súčasťou “pohyblivých schodov” spolu s CHAT - Centrum pre kreatívnu liečbu Arteterapiou, Priestor Súčasného Tanca, Košice, S3 centrum (Barlička - Občianske združenie), Nadácia - Centrum súčasného umenia, Stredoslovenská galéria / Central Slovakian Gallery, MusicLab, Ariadnina Niť, ŠAK / škola a komunita, a začiatkom septembra sme sa všetci spoločne vybrali na štúdium, na jeden týždeň do Berlína.
V pondelok sme naskočili na ranný vlak do hlavného mesta Slovenska, kde sme pred odletom absolvovali priateľské stretnutie s chalanmi* z Authentic Slovakia a navštívili České centrum v Bratislave, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti prísne stráženej ambasády USA. Tu môžeme len dodať na okraj a jemne parafrázovať: “Dear Mr. President, Tear down this wall!”.
Na letisko sme dorazili v poriadku, hromadná doprava nás dopravila celých a prešli sme pred letiskovou kontrolou aj kontrolou revízorov v autobuse č. 61. Let bol príjemný, rýchly, slnečný a spoločnosť Ryanair nám dopriala aj možnosť zakúpenia losov. Nepodľahli sme tomuto pokušeniu a bez potenciálnej výhry v kapse prešli letiskovou bránou, kde nás už čakal a nástrahami kupovania cestovných lístkov z automatu previedol náš kamarát a priateľ Lukáš z S3. Zviezli sme sa s S-bahn aj S-Ubahn, na “našej” stanici nás prekvapili funkčné Eskalátory, tak sme sa symbolicky vyviezli nimi až pred bránu UFA Farbik. Sme tu. Smädní, hladní, ale šťastní, že sme to zvládli načas. Hneď v ten večer nás odmenili chutnou večerou a k nej nám dopriali plný dúšok jazzu naživo.
Ďalší deň sme začali pekne z ostra. Náš mentor Paul Bogen si nás hneď podal v prednáške Evaluation, Documentation, Archiving. Po nej sme sa vybrali na obhliadku UFA Fabrik a po kúskoch odhaľovali ako celá fabrika funguje. Prekvapením bolo zistenie, že niekedy sa tu spracovávali propagandistické filmy a archivovali snímky, ktoré sa v danej dobe natočili. Po 70. rokoch je tu medzinárodné ekologické kultúrne centrum so zelenými strechami, slnečnými kolektormi, systémom zadržiavania a využívania dažďovej vody a inými vymoženosťami.
Druhý deň, tretí, piaty a šiesty deň sa niesli v rovnakom duchu, len Paula vystriedal náš druhý mentor Sandy Fitzgerald, a workshopy nahradili sedenia “One to One”, kde sa váš projekt, snaha či aktivita podrobia zaťažkávacej skúške sebesta(to)čnosti. Všetci obstáli, ale každý sa ešte máme priestor kde zlepšovať. Ostatný čas sa vyplnil spoločným programom spoznávania iných funčkných modelov existovania nielen kultúrnych “centier” v blízkom okolí ako napríklad komunitná záhradu Stadtteilgarten Schillerkiez priamo na opustenom letisku Tempelhof, slobodný mestský priestor Holzmarkt, mestská záhrada Prinzessinnengarten či skoro dokonalý priestor YAAM (Yang African Art Market), ktorý si mladí ľudia celý spravujú a obhospodarujú.
Štvrtý deň bol individuálny. Každý si mal vopred dohodnúť stretnutia s organizáciami, inštitúciami ši jednotlivcami, ktoré by mu pomohli posunúť sa vpred, alebo jednoducho nadviazať nové kontakty a väzby a dať o sebe vedieť v tomto slobodnom veľkomeste. My sme sa stretli s našim partnerom Mikolajom z projektu 1989: The Year of Resistance, navštívili skvelé DDR múzeum a absolvovali prehliadku Hohenschönhausen, bývalej väznice Stasi (obdoba tajnej služby u nás), ktorá dnes slúži ako memento doby. Príjemným zistením bol fakt, že ju navštevujú hromadné skupiny žiakov základných a stredných škol a to aj v čase dávno po skončení vyučovania.
Posledný deň sme odovzdali kľúče, cestou na ozajstné letisko navštívili ešte raz opustené letisko Tempelhof, ktoré vôbec nezívalo prázdnotou, keďže sa tu konala divácky vďačná atrakcia púšťania obrovských šarkanov a drakov, na ktorú sa zvyčajne príde pozrieť 75000 (sedemdesiatpäťtisíc) návštevníkov. Tí sa nemusia len dívať, ale môžu aj pridať a vypustiť na modrú oblohu svojho vlastného, alebo namieste zakúpeného šarkana. Nebo nad Berlínom vyzerá krásne...
Na záver by sme sa radi poďakovali Creative Industry Košice, a to nielen za tento skvelý projekt Escalator, naším mentorom Paulovi a Sandymu, celej ufaFabrik Internationales Kulturcentrum.
Ďakujeme...
Okrem toho by som sa za mňa rád poďakoval vodičom (aj tým elektrickým) S-Bahn a U-Bahn, samozrejme pilotom spoločnosti Ryanair a Marekovi či Mirke, že si omylom checkli môj boarding pass a vniesli trochu dobrodružstva a napätia do môjho života...
PS: Ak vás program Escalator zaujíma a chceli by ste sa stať jeho súčasťou, zapíšte si dátum 30. november do vášho diára. Pripravujeme pre vás špeciálny záverečný event v Košiciach, na ktorom sa všetko dovzviete 🙂
UFA FABRIK môžete navštíviť aj vy a to na adrese: Viktoriastraße 10-18, 12105 Berlin
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ak vám nestačilo týchto pár riadkov, pozývame vás aj na náš plne farebný fotoreport, ktorý nájdete tu.