Program deviateho ročníku medzinárodného projektu proti totalite, pre pamäť národa Mene Tekel 2015 

Košice . 20.2.2015

Projekt proti totalite Mene Tekel vznikol ako reakcia na nezáujem spoločnosti o osud politických väzňov päťdesiatych rokov, ale aj na absenciu výučby o tomto období v školskom systéme. Hlavnou témou IX. ročníku festivalu je "Rodina v dobe neslobody" 

 Program:

• pondělí 23. února
  • 13:00 vernisáž sedmidílného výstavního projektu Rodina v době nesvobody
  • 15:00 slavnostní zahájení devátého ročníku festivalu
  • 21:00 zahájení hudební přehlídky „Rockem proti totalitě“ — Blue Rocket + ZZ TOP Recycler
• úterý 24. února
  • 20:00 Den pro Estonsko — projekce dokumentu Gulag 113
  • 21:00 hudební přehlídka „Rockem proti totalitě“ — Znouzectnost
• středa 25. února
  • 13:00 mezinárodní konference Rodina v době nesvobody
  • 17:30 Salto Mortale — česká premiéra za účasti autorky filmu Anabely Žigové
  • 21:00 hudební přehlídka „Rockem proti totalitě“ — Tony Ducháček & Garage
• čtvrtek 26. února
  • 17:30 Svobodná Čína: Odvaha věřit — promítání filmu za osobní účasti komentátora filmu Davida Kilgoura
  • 21:00 hudební přehlídka „Rockem proti totalitě“ — Rolling Stones Revival Prague
• pátek 27. února
  • 10:00 Svědectví dcer politických vězňů
  • 17:00 slavnostní předání cen Rytíř/Dáma české kultury
  • 19:00 představení Naši furianti
  • 21:00 hudební přehlídka „Rockem proti totalitě“ — Professor
• sobota 28. února
  • 14:00 rekonstrukce procesu s manželi Hlachovými
  • 19:30 závěr hudební přehlídky „Rockem proti totalitě“ — Xl. CIMRFEST: Folimanka Blues + MCH Band + Fanka Gang
• neděle 1. března 
  • 14:00 ekumenická bohoslužba za popravené, umučené a zemřelé politické vězně — tradiční završení festivalu Mene Tekel

Podrobný program nájdete na stránkach Mene Tekel.

Víťazný február alebo ako sa totalita dostala k moci u nás (IV)

Košice . 20.2.2015

Február 1948 (resp. Víťazný február, čo bol výraz používaný v komunistickej historiografii) je pomenovanie komunistického puču v Československu, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom v roku 1948. Dnes je vnímaný ako prechod od demokracii k totalite.

Sobota 21. februára

Prebehla komunistická demonštrácia na Staromestskom námestí. Komunisti vyzývajú k vyriešeniu krízy a na doplnenie vlády Gottwaldovými kandidátmi. Súbežne prebehlo niekoľko omnoho menších demonštrácií ostatných strán, avšak ich predstavitelia sa snažili svojich členov skôr upokojiť. Prezident republiky bol vystavený nátlaku predstaviteľov robotníckeho hnutia, ktorí na ňom písomne vyžadovali splnenie Gottwaldových návrhov, a prijal tiež delegáciu odborárov z demonštrácie, ktorí mu oznámili, že sa musí podrobiť vôli ľudu. Komunisti začínajú vytvárať vlastné ozbrojené zložky - Ľudové milície. Budujú sa tiež Akčné výbory Národného frontu, ktorých členovia nie sú volení, ale menovaní. Ich činnosť smerujúcu k "očiste verejného života od nekomunistov" bude neskôr zlegalizovaná zvláštnym zákonom.

Bohumil Laušman vo svojich spomienkach ako priamy účastník rokovania s prezidentom uvádza, že Gottwald v úsilí o bezodkladné prijatie demisie národno socialistických, ľudoveckých a slovenských demokratických ministrov použil už 21. februára ako argument prítomnosť Sovietskej armády v strednej Európe. Jej jednotky vtedy boli ako vo východnej nemeckej zóne, tak aj v Poľsku, Maďarsku a Rakúsku. Na otázku Beneša: "A keď demisiu neprijmem?" pohrozil Gottwald prezidentovi nielen vyhlásením generálneho štrajku a vyslaním oddielu Ľudových milícií do ulíc, ale aj Sovietskym zväzom. Tieto Gottwaldovej vyhrážky boli vopred koordinované s predĺženou rukou Stalina v Československu, námestníkom sovietskeho ministra zahraničia Valerian Zorinom.

Nedeľa 22. februára

V Priemyselnom paláci v Prahe sa konal zjazd závodných rád a odborov, kde všetku iniciatívu prevzali komunisti. Výsledná rezolúcia vyslovila podporu Gottwaldovi, požadovala ďalšie znárodňovanie a schválila vyhlásenie jednohodinového generálneho štrajku na 24. februára. Komunisti sa stále snažia prinútiť sociálnu demokraciu k spoločnému vstupu do novej vlády. Prezident oznamuje, že je pripravený demisiu ministrov prijať. Na základe vymyslenej správy o údajnom nebezpečenstve ozbrojeného puču sú zatýkaní politickí odporcovia KSČ, ozbrojujú sa Ľudové milície a konajú sa prehliadky v straníckych sekretariátoch. Na príkaz ministra vnútra sú v Prahe strážené mosty, strategické budovy a rozhlas a prichádzajú vojenské sily z pohraničných oblastí. Sovietskej komunistickej noviny Pravda uverejňujú text podporujúci československých komunistov v ich úsilí.

Víťazný február alebo ako sa totalita dostala k moci u nás (III)

Košice . 20.2.2015

Február 1948 (resp. Víťazný február, čo bol výraz používaný v komunistickej historiografii) je pomenovanie komunistického puču v Československu, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom v roku 1948. Dnes je vnímaný ako prechod od demokracii k totalite.

Piatok 20. februára

Na plánovanú schôdzu vlády sa dostavili iba komunisti a sociálni demokrati. Miesto prítomnosti ostatných ministrov dostal predseda vlády Gottwald od ministrov za Československú stranu národno-socialistickú dve formálne písomné žiadosti na splnenie vládneho uznesenia. Na prvú z nich písomne odpovedal, že o záležitosti sa bude ešte len rokovať. Ministri troch nekomunistických vládnych strán podávajú demisiu a informujú o tom ministra zahraničia Jana Masaryka. Ten ju odmieta. Sociálni demokrati trvajú na tom, že nepodajú demisiu ani sa nepripoja ku komunistom. Prezident republiky teda dostáva správu len o demisii ministrov troch strán. Gottwald jedná s prezidentom a navrhuje mu prijatie demisie a následné doplnenie vlády podľa komunistického návrhu. KSČ na svoju podporu plánuje zvolať veľkú demonštráciu na Staromestskom námestí.

Zo ZSSR prichádza do Rakúska ďalších 18 tisíc sovietskych vojakov a zaujíma postavenie okolo československých hraníc.

Mene Tekel vznikol ako reakcia na nezáujem spoločnosti o osud politických väzňov päťdesiatych rokov...

Praha . 19.2.2015

Projekt proti totalite Mene Tekel vznikol ako reakcia na nezáujem spoločnosti o osud politických väzňov päťdesiatych rokov, ale aj na absenciu výučby o tomto období v školskom systéme.

V rokoch 1948-1989 bolo z politických dôvodov odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody 248 tisíc nevinných ľudí. Trpeli nielen obete politických procesov, ale tiež rodiny vystavené perzekúcii, prenasledovanie, diskrimináciu; boli ukradnuté rodové majetky, deti odlúčené od matiek a otcov, pretrhané tradičné spoločenské väzby a pošliapaná ľudské práva.
Parlamentom ČR bol síce prijatý zákon č. 198/93 Zb., O protiprávnosti komunistického režimu a odporu proti nemu, ale jeho skôr proklamatívne charakter nevytvoril podmienky pre uznanie tretieho odboja v praxi. Politickí väzni sa stali nepohodlnou kapitolou novodobej histórie.

Festival sa každoročne koná v termíne okolo neslávne známeho dátumu 25. februára a počas jedného týždňa sa uskutoční približne tridsať programov zohľadňujúcich rôznorodosť záujmových, sociálnych a generačných skupín - výstavy, koncerty, filmové projekcie, literárny stretnutia, odborná kolokviá, besedy s pamätníkmi, autogramiády, interaktívne programy pre školskú mládež, rekonštrukcia politického procesu päťdesiatych rokov a iné.
Festival sa vyprofiloval ako jeden z päťdesiatich najúspešnejších kultúrnych projektov v rámci hlavného mesta Prahy a diváci mali možnosť sa počas uplynulých ročníkov stretnúť s mnohými významnými osobnosti z domova i zo zahraničia. V skratke možno pripomenúť Dzintru Geku, Tomora Alika, Garyho Powersa, Andrija Vučemila, Zuzanu Hahn, Savu Hlavacek a Simona Freye, Eda Vokurku či U-musik...

Viac info o projekte sa dozviete priamo na stránkach projektu Mene Tekel.

Víťazný február alebo ako sa totalita dostala k moci u nás (II)

Košice . 17.2.2015

Február 1948 (resp. Víťazný február, čo bol výraz používaný v komunistickej historiografii) je pomenovanie komunistického puču v Československu, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom v roku 1948. Dnes je vnímaný ako prechod od demokracii k totalite.

Streda 18. Februára

Na zasadaní užšej komisie Národného frontu odmieta Gottwald ako jej predseda jednať o vnútorných pomeroch tejto organizácie a situácii vo vláde. Tri nekomunistické strany sa rozhodujú bojkotovať schôdze vlády, kým nebude vykonané uznesenie vlády z 13. februára. Sociálnodemokratická strana je pre zmier a zachovanie Národného frontu. Prezident rokoval s národnými socialistami a podľa ich vyjadrenia podporil vyžadovanie prevedenie vládneho uznesenia z 13. februára. Ďalej bol údajne informovaný o plánovanej demisii, ale to neskôr popiera.

Štvrtok 19. februára

Nekomunistickí ministri podávajú demisiu.

V nekomunistických vládnych stranách prebiehajú mnohé rokovania, z ktorých vyplýva stále jednoznačnejšie rozhodnutie podať demisiu svojich ministrov. Komunisti sa snažia presvedčiť sociálnych demokratov k zmene postoja k uzneseniu o Bezpečnosti a k spoločnému vytvoreniu väčšinovej ľavicovej vlády, tí to však odmietajú. Nekomunistickí ministri plánujú znovu vyžadovať na vláde splnenie sporného uznesenia a v prípade, že sa tak nestane, ihneď podať demisiu. Správa o tomto rozhodnutí je tajne doručená Gottwaldovi. Gottwald informuje prezidenta, že nekomunistickí ministri chcú rozbiť vládu. Beneš odmieta úradnícku vládu a sľubuje, že v prípadnej novej vláde bude predsedom opäť Gottwald. Československá vládna kríza začína budiť pozornosť v zahraničí. Americký veľvyslanec Lawrence Steinhardt prerušuje svoj liečebný pobyt a vracia sa do funkcie. Do Prahy priletí aj námestník sovietskeho ministra zahraničia Valerian Zorin, ktorého údajným cieľom návštevy má byť rokovania o dodávkach obilia po katastrofálnom suchu v roku 1947. V skutočnosti k ničomu takému nedôjde. Hneď po prílete necháva Zorin prostredníctvom svojich ľudí v prezidentskej kancelárii odkázať Benešovi, že Sovietsky zväz sa v úsilí o koncentráciu moci v rukách komunistov nezastaví pred ničím, vrátane ozbrojeného zásahu.

Bývalý predseda sociálnej demokracie Bohumil Laušman uvádza vo svojich spomienkach napísaných začiatkom 50. rokov v emigrácii, že Gottwaldova kancelária bola priamou linkou spojená so sovietskym veľvyslanectvom a Gottwald a Zorin boli v neustálom kontakte. Zorin teda mal možnosť na základe Gottwaldových informácií kontrolovať a prípadne revidovať všetky kroky vedenia KSČ. S Benešom Zorin priame kontakty nemal, je teda zrejmé, že Gottwald a ďalší komunistickí predáci v kritickej chvíli vydierali prezidenta hrozbou sovietskej intervencie do Československa. Prezident Beneš tak opäť zažíval situáciu podobnú mníchovskej kríze v septembri 1938.

Víťazný február alebo ako sa totalita dostala k moci u nás (I)

Košice . 17.2.2015

Február 1948 (resp. Víťazný február, čo bol výraz používaný v komunistickej historiografii) je pomenovanie komunistického puču v Československu, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom v roku 1948. Dnes je vnímaný ako prechod od demokracii k totalite.

Piatok 13. februára

Minister spravodlivosti Prokop Drtina z Československej strany národno socialistickej a minister výživy Václav Majer z Československej sociálnej demokracie žiadajú na zasadnutí vlády vysvetlenie, prečo bolo v Prahe odvolaných 8 obvodných veliteľov Zboru národnej bezpečnosti. Polícia sa tak v hlavnom meste úplne ocitá v rukách komunistov. Proti hlasom ministrov za KSČ prijíma vláda uznesenie, v ktorom ukladá ministrovi vnútra Václavovi Noskovi z KSČ zastaviť tieto kádrové zmeny.

Nedeľa 15. februára

Z Moskvy sú letecky dopravené posily tajnej polície a pridelené všetkým oblastným veliteľstvom ŠTB. Skupina špičkových agentov NKVD je umiestnená v Prahe, z nich 23 býva v hoteli Flora a 16 v hoteli Steiner. Ďalší sú pridelení k československej vojenskej rozviedke.

Utorok 17. februára

Začiatok vládnej krízy. Vláda má prerokovať správu ministra spravodlivosti o zneužívaní Bezpečnosti komunistami, ktorá súvisela s uznesením vlády z 13. februára 1948, ale predseda vlády K. Gottwald to odmieta z dôvodu neprítomnosti ministra vnútra. Ministri za národno socialistickú stranu, ľudovú stranu a demokratickú stranu (tri nekomunistické vládne strany) plánujú v prípade, že uznesenie vlády nebude splnené, podať demisiu. Spoliehajú sa na podporu sociálnych demokratov a na značné právomoci prezidenta. Ten mohol vymenovať úradnícku vládu a vypísať predčasné voľby, prípadne demisiu odmietnuť.

Gottwald informuje Beneša o úmysle nekomunistických strán ustanoviť úradnícku vládu, Beneš to odmieta a vyhlasuje, že v prípadnej novej vlády v nej budú predstavitelia všetkých strán. Ústredný výbor KSČ vyzýva pracujúci ľud k "ostražitosti a pripravenosti zasiahnuť proti reakcii" a vyhlasuje pohotovosť v Pražskej Štátnej bezpečnosti, spravodajských odboroch a u niekoľkých pohraničných vojenských plukov.